O tom, ako nás mnohé filmy zavádzajú a ako diváci dobrovoľne pristupujú na ich hru

Autor: Simona Sopiaková | 19.5.2019 o 20:47 | (upravené 20.5.2019 o 18:59) Karma článku: 2,09 | Prečítané:  754x

Kiná nás neustále zaplavujú novými titulmi. Je si z čoho vyberať, no výber väčšinou padne na filmy s lacným humorom a jednoduchou zápletkou. Prečo je tomu tak a kedy už konečne začneme byť konečne hladní po kvalite?  

Neustále ma dokáže udivovať, ak niekto vyhlási, že "videl už všetko a nemá čo pozerať". Obzvlášť, ak ten dotyčný iba nedávno prekročil hranicu tridsiatky alebo má dokonca aj menej. Človek nemusí vynikať v matematike, aby mu bolo hneď jasné, že to nie je možné. Problém je však v tom, že niektorí vnímajú len tie novšie filmy a za históriou sa neobzerajú. Možno videli všetky aktuálne trháky v kinách, no kultové filmy, z ktorých vzišli tie novodobejšie tituly sú často, najmä pre mladšie vekové kategórie, absolútne neznámo.

Sú to len zbytočné predsudky a neochota dobrovoľne vstúpiť do istého nekomfortu. Do zóny, ktorá je pre niektorých neprebádaná a možno na prvý pohľad nie až taká lákavá. V tejto zóne sa však skrýva množstvo kultových filmov, ktoré položili základy samotnej kinematografie a z ktorých čerpajú súčasní režiséri inšpirácie dodnes.

Čiernobiela je nudná, akcie je príliš málo a efekty žiadne, tak čo je na tom filme zaujímavé? 


Práve k takémuto mysleniu mnohých priučili komerčné kino trháky a najväčší podiel má na tom samozrejme produkcia z Ameriky. Umelý filmový svet na míle vzdialený realite vypestovala veľmi slušne. Absolútne pokrivený obraz o tom, čo znamená kvalita na plátne a dobrý film. Tomu nasvedčujú aj žalostné výsledky štatistík o najnavštevovanejších filmoch v našich kinách.

Žijeme v dobe, kedy považujeme za vrchol romantiky filmy ako Zrodila sa hviezda. Vo svete, v ktorom je absolútnym erotickým vrcholom Päťdesiat odtieňov slobody.

Deti vezmeme na Hotel Transylvánia 3, ktorý miestami pripomína skôr halucinogénny zážitok režiséra z mladosti ako niečo milé a poučné, čo chceme podsúvať svojim malým drobcom.

Filmy s titulkami sú častokrát odmietané, pretože sme pohodlní a nedokážeme (?) naraz čítať a zároveň vnímať dej filmu. A v neposlednom rade žijeme dobu, v ktorej sme ochotní dať za občerstvenie v kine viac ako za samotný lístok. V prípade rodinnej akcie XXL popcornu, nachosu a pepsi coly víťazoslávne odchádzame do sály ako superhrdinovia, ktorým bolo navyše nadelené aj ekonomické zmýšľanie.

Prečo je tomu tak, pre mňa stále ostáva akousi záhadou. Pretože doba sa naproti tomu v iných smeroch vývija tak, že sa snažíme žiť uvedomelo a čo najkvalitnejšie. V potravinách čoraz viac čítame samotné zloženie produktov, kupujeme bio, pokiaľ to peňaženka dovolí... Chceme vlastniť bezpečné autá, túžime po kvalite v školstve a v zdravotníctve. A potom, miesto toho, aby sme podporili nejaký dobrý európsky film padne voľba na niečo s názvom Pokémon: Detektív Pikachu, ktorý je dokonca, ako nám samotný trailer prezrádza, závislý na kofeíne. Ja sa len skromne pýtam, to naozaj niekoho láka film s takýmto názvom? Alebo inak, po pozretí traileru tohto tipu sa naozaj dostaví impulz na návštevu kina?

Ročne sa v Amerike vyprodukuje x filmov, no v princípe sú stále o tom istom (samozrejme, v tomto článku mám na mysli "klasické" americké filmy, nie tie nezávislé, artové).
Poďme si trošku rozobrať tie najväčšie filmové klišé, ktoré sa roky rokúce objavujú vo filmoch. Mnohí diváci sú stále ochotní ich akceptovať a kúpou lístka tvorbu podobných filmov iba ďalej podporujú.

- všadeprítomná krása - hlavné hrdinky sú za každých okolností krásne. Je jedno, či sa práve zobudili, make up musí byť a každý vlas ma svoje čestné miesto. Dokonca aj po vášnivom sexe účes stále drží. A aj keď práve vybuchne bomba pár metrov za hrdinkou, účes drží. 
Navyše, obraz o dokonalom zovňajšku iba dáva dnešným mladým dievčatám dôvod na depresiu, že ak ich telo nevyzerá takto, tak to nie je v poriadku.

- sex - muži vo filmoch sú veľmi šťastní muži, pretože žena VŽDY dosiahne orgazmus a niekedy sa jej stačí len letmo dotknúť a jej intenzívnu vášeň je počuť až na míle ďaleko. Ozaj a všimli ste si, že obliečky v posteľných scénach sú v zásade vždy efektne jednofarebné?

- hrdinovia - hrdinovia sú na plátne veľmi žiadaní. Či už mať nejakú superschopnosť alebo byť len obyčajný smrteľník, ktorého život sa v priebehu dvoch hodín obráti o 360 stupňov a splní si svoj životný sen, je prakticky jedno. Divák ma vieru, že sa niečo podobné môže prihodiť aj jemu. Stačí len veriť a ísť si za svojim cieľom.

- akčné scény - kategória sama o sebe. To, že bomba nevybuchne v poslednej sekunde a že hrdina vždy krvopotne premýšľa o tom, či prestrihnúť modrý alebo červený káblik sme už parkrát vo filmoch videli. Obľúbené sú aj ženské hrdinky, ktoré prežijú všetko a často sa dostávajú do situácii, kedy za nimi šľahajú obrovské plamene.

- dojemné vyznania lásky - bez nich by to nešlo. Najlepšie v nejakú jedinečnú chvíľu na ulici, keď odrazu začne pršať. Alebo keď dvojica pred niekým uteká a zachraňuje si život. Za každých okolnosti si proste treba nájsť čas na to, aby ste nezomreli bez vzájomného vyznania lásky, ktoré je následne potrebné zakončiť dlhým vášnivým bozkom. A pozor, pri vyznaní lásky sa oslovuje CELÉ MENO PARTNERA (ideálne je, keď má aj nejaké stredné).

- horory - žáner, v ktorom sa klišé vyskytujú takmer najčastejšie. Hororov, v ktorých by sme našli nové štýly a originálne spôsoby "lakačiek" je za posledné roky naozaj málo. Aj po desiatkach rokoch sa postavy nepoučili a stále dobrovoľne vchádzajú do opustených domov so zlou históriou alebo sa do nich rovno nasťahujú. Keď sa odrazu zdvihne vietor a na verande sa splašene rozhýbe zvonkohra, vieme, že prichádza niečo zlé. Keď náhle dohorí aj sviečka, je to už jasné. A keď to všetko konečne docvakne aj hlavnému hrdinovi a rozhodne sa utiecť a zachrániť si život, auto odrazu nejde naštartovať...

Mohla by som takto pokračovať ďalej, pretože podobných klišé je neúrekom. Na záver ešte spomeniem to hlavné. Dobro VŽDY vyhráva. Dobré konce máme radi. A musia byť jednoznačné, nie otvorené. Pretože potom v tom máme chaos. 

Možno tento článok znie príliš kriticky, možno som ho miestami zámerne trošku zveličila. Ale vždy sa dajú nájsť alternatívy, pri ktorých sa nemusíme báť o odumretie našich mozgových buniek. V programe kín nájdeme aj mnoho európskych, či ázijských titulov, ktoré sa poväčšinou miestami až mrazivo približujú realite, či oddychové filmy, ktorých humor ale nie je lacný, naopak inteligentný. A viete čo je sranda? Že lístok na takýto film nie je drahší. Naopak, je častokrát lacnejší, stačí si zájsť do jednosálového kina.

Ja viem, občas je fajn uletieť si z tohto sveta plného stresu, násilia a ekologických problémov do sveta krajšieho. Do takého, v ktorom má každý možnosť stať sa hrdinom, v ktorom sa ráno budia ženy krásne a dokonale upravené a v ktorom deti a psy nikdy nezomierajú. Občas je to fajn...

Treba si však uvedomiť, že každý ďalší návrat z tejto ilúzie do reality môže byť o niečo ťažší. A možno tú skutočnú dokonalosť nájdeme v tých najobyčajnejších momentoch. Na svete je predsa toľko krásy...

 

Ak ma chcete podporiť, zdieľajte moje články alebo sledujte moju tvorbu tu:

Facebook           csfd           Instagram

 article_photo

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Súd vypočúval Bašternákovu správkyňu, riešili aj skrytý majetok

Sudkyňa, ktorá konkurz dozoruje, povedala viacero nových informácií.

Dobré ráno

Dobré ráno: Voľby ukázali, že ani Orbán nie je večný

Voľby v Poľsku a Maďarsku ukázali rozdelené krajiny.


Už ste čítali?