Film Ostrým nožom vám vytvorí rany. Nie na tele, ale tie na duši

Autor: Simona Sopiaková | 23.2.2019 o 21:17 | (upravené 23.2.2019 o 21:31) Karma článku: 3,53 | Prečítané:  1439x

Akonáhle sa v sále vypnú svetlá, divák vstupuje do sveta, v ktorom nefunguje takmer nič tak ako by malo. Dokonale v ňom funguje iba jediné - a to absolútna bezmocnosť. 

Tieto dve slová sa nesú celým dejom a v hrdle vám vytvoria nepríjemnú guču, ktorej sa nezbavíte ani po záverečných titulkách. 

Film Ostrým nožom je inšpirovaný neobjasnenou vraždou študenta Daniela Tupého, ktorá sa udiala 4. novembra 2005 na Tyršovom námestí. Zdôrazňujem slovo inšpirovaný, pretože príbeh na plátne si ide svojou vlastnou cestou, ale myslím, že to vôbec nie je podstatné. Dôležité je poukázať na to, ako náš systém bol (je) zle nastavený a ako v istých momentoch absolútne zlyháva. A že je dôležité o tom hovoriť.

Ľudovít (Roman Luknár) je otcom, ktorý je navonok prísny, no o to viac vnútorne citlivý a milujúci. Jeho syn je v deň svojej maturity zavraždený neonacistami. Stačila jedna minúta a obyčajná smola byť v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Po jeho smrti Ľudovít postupne zisťuje, že jeho vôla vychovať z neho zodpovedného človeka a zabezpečiť mu budúcnosť, zatienila možnosť zaujímať sa viac o jeho názory a skutočné záujmy. Vnútorné výčitky a pochybnosti, či synovi bol dobrým otcom a nemožnosť niečo na minulosti zmeniť, ho psychicky ničia. Nielenže musí bojovať so svojimi vnútornými démonmi, v prvom rade začína jeho boj s našim prehnitým systémom.


Napriek tomu, že dôkazy k vražde sú takmer jednoznačné, sudkyňa ich vyhodnotí ako nedostatočné a páchatelia sú prepustení na slobodu. Rozsudok, ktorý je pre rodiča neprípustný, núti Ľudovíta pátrať na vlastnú päsť. Divák sleduje jeho beznádej, vníma jeho naliehavé otázky, na ktoré nedostáva žiadne odpovede. Zúfalo prosí o pomoc, no tá neprichádza. Pretože buď prosí tých, ktorí pomôcť nechcú alebo tých, ktorí nepomôžu. Pretože sa boja.

Ja zatiaľ nie som rodičom, no výkon Romana Luknára mi dopomohol k tomu, aby som sa tak cítila. Jeho syn bol na chvíľu aj mojim synom a tá absolútna bezmocnosť, ktorá sa rozrástla po celom mojom tele bola na tom celom najhoršia. 

V príbehu sledujeme malé náznaky nádeje, v ktorých otcovi pátrajucemu po pravde podáva pomocnú ruku mladý koncipient, ktorý ako začiatočník v právnickom svete ešte naivne verí v spravodlivosť. Nevidí ešte jasne do hĺbky systému a nie je jeho praktikami poškvrnený. Nevidí realitu, v ktorej útočník môže mať svojho právnika, ale obeť prakticky nie. Ale aspoň sa snaží pomôcť.

Ľudovít sa do prípadu zamotáva čoraz viac a realita mu začína unikať. Snaží sa zachrániť mŕtveho syna, no rodinu, ktorá mu ešte ostala, prestáva vnímať. 
Jeho manželka (Ela Lehotská) naproti tomu skôr žije súčasnosťou. Trpí rovnako bolestne, no objasnenie synovej vraždy nevidí príliš reálne. Uvedomuje si, že sa musí starať o dospievajúcu dcéru, ktorá si v ťažkých chvíľach obzvlášť vyžaduje rodičovskú pozornosť. Napriek tomu, ani jeden postoj rodiča k danej situácii nemožno hodnotiť ako nesprávny. 

Režisér Thedor Kuhn má 31 rokov a na to, že ide o jeho celovečerný debut mu naozaj tlieskam. V čase, keď zabili Daniela Tupého mal iba 17 rokov. Často aj jeho samotného v mladosti po Bratislave naháňali náckovia a aj preto sa rozhodol natočiť film s podobným príbehom.
Za kamerou stála Denisa Buranová, ktorá už pri Piatej lodi dokázala, že s ňou vie robiť malé zázraky. Titulná pesnička Dunaj od Jany Kirschner prvotne nevznikla pre účely filmu. Text vznikol spontánne za pár minút a keď sa približne o týždeň na to Jana dozvedela o pripravovanom filme, ponúkla ho tvorcom. Vo filme vystupuje niekoľko známych hercov ako aj nehercov (raper Moloch Vlavo, či Momo), ktorí podávajú slušné výkony.


Slovenský film je divákmi možno niekedy až príliš kritizovaný, už len pre svoj titul "slovenský". Americkým, realite sa často vzďaľujúcim titulom dokážeme odpustiť mnoho, no slovenský film radi rozporcuvávame až do špiku kosti a hľadáme chybičky. Podľa niektorých názorov divákov, ktoré som si čítala, im v deji chýba určitý silný, zlomový moment, niečo "naviac". Mne v ňom nechýbalo nič. Plynul tak ako plynie život. Občas pomalšie a na prvý pohľad možno nudne, no to neznamená, že sa v ňom nič dôležité nedeje. 

Šum divákov pri záverečných titulkách nebol tým typickým šumom, kedy sa ľudia medzi sebou bavia o tom, či si po kine zájdu ešte niekam sadnúť alebo pôjdu rovno domov. Bol to šum, v ktorom sa miešalo pohoršenie v náš systém a ľútosť voči rodine. Niektorí diváci z plátna len mlčky čítali mená účinkujúcich s vreckovkou v ruke.

Ostrým nožom aktuálne beží vo všetkých slovenských kinách. Bežte ho podporiť.

 

Pokiaľ chcete podporiť mňa, zdieľajte tento článok alebo ma sledujte tu:
Facebook

Instagram 

csfd

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čižnár síce zbavil Trnku mlčanlivosti, ale odmieta ho stiahnuť

Kočnerova nahrávka je na expertíze, Trnku zbavili mlčanlivosti.

Komentár šéfredaktorky

Kočner-Trnka: Ako sa baví šéf gangu s výpalníkom, ktorý začal pracovať na vlastnú päsť

Gorila je podobná trauma ako únos Kováča.

Cynická obluda

Hrdinský prokurátor Trnka

Málokto by sa dokázal Kočnerovi tak vzoprieť, ako hrdinský Dobroslav Trnka.


Už ste čítali?